Masha

Ako sme stanovali.

Volám sa Boston. Som nemecký ovčiak a mám 6 rokov. Žijem so svojimi pánmi na majeri Karolov dvor, ktorý je súčasťou malej pohraničnej obce Suchohrad. Náš život je pokojný, takmer bez problémov. Sme obkolesení nádhernou prírodou, lužnými agátovými a borovicovými lesmi a rybníkmi. Ráno, keď som s pánom na prechádzke stretávame na poli zajaca, pasúce sa stádo srniek a často vidíme aj líšky. Niet divu, že tento nádherný kraj učaroval pred tristo rokmi aj grófovi Karolovi Pálffymu, ktorý majer Karolov dvor vybudoval. Spočiatku slúžil ako poľnohospodárska stavba, boli tu dve pekárne, pálenica, kováčska dielňa, koniarne, maštale a pánske sídlo. Po roku 1918 sa rozvoj majera zastavil, a začal upadať. Až príchodom nových obyvateľov po roku 1989 sa na majeri opäť začalo budovať. Postupne sú zrekonštruované domy, mení sa vzhľad predzáhradiek, zeleninových a ovocných záhrad.

Tento rok náš pokojný život narušila nečakaná návšteva. Prišli vnuci mojich pánov a priviedli so sebou malé šteňa Dustyho. Do toho dňa som ho nepoznal. A pravdu povediac veľmi ma ani nezaujímal. Také obyčajné malé šteňa.Darmo do mňa zapáral, behal okolo mňa, a pokúšal sa ma zapojiť do hry.Tváril som sa, že ma vôbec nezaujíma. Keď sa však mám priznať, žiarlil som na neho. 

Vnukov mojich pánov mám veľmi rád. Vždy keď prídu behajú so mnou po záhrade, hádžu mi loptičku a iné hračky.

Teraz to tak nebolo. Stredobodom záujmu som nebol ja, dokonca ani Dusty, ale nový stan, ktorý dostali od mojich pánov. Hneď si ho aj postavili na záhrade.To som nevydržal. Čo také zaujímavé môže byť na obyčajnom stane? Byť v ňom je iné, ako byť v mojej búde? Nevydržal som, a keď chlapci odišli obedovař vošiel som do stanu. Bolo to príma.

Za mnou prišiel aj Dusty a nakoniec aj chlapci. A tak sme spolu všetci svorne stanovali. Bol to najkrajší zážitok tohto leta.