Masha

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Už to nikdy nechcem zažiť

Je to už dávno, takmer pol storočie, keď sa odohralo niečo, o čom by som Vám chcela porozprávať.

Mala som 33 rokov, dve malé deti, dobrého manžela a zamestnanie, ktoré ma bavilo. Skrátka všetko, čo by si mladá žena mohla priať. Tak, ako to však často v živote býva muselo sa stať niečo, čo túto zdanlivú idylu pokazilo. A tak sa aj stalo. Jedného pekného večera som si pri sprchovaní objavila na prsníku hrčku. Už niekoľko týždňov predtým som mala pocit, ako keby mi zrazu boli všetky blúzky tesnejšie pod pazuchou. Nevenovala som tomu žiadnu pozornosť, myslela som si, že som nejaké to kilo pribrala. Až zrazu malá, podľa mňa sotva hmatateľná hrčka. Čo teraz? Je to skutočne tak? Nemýlim sa ? A čo ak nie? Tieto a im podobné myšlienky mi vírili v hlave, až kým som takmer nadránom zaspala. Ráno mi ruka automaticky zablúdila smerom k hrčke. Nie, nezdalo sa mi to. Čosi tam je. Rozospatá, s červenými očami som prišla do práce. Kolegyňa a súčasne aj priateľka hneď zbadala, že niečo nie je v poriadku. Keď som sa jej zverila, neváhala ani minútu. Zavolala svoju známu lekárku na onkológii a dohodla mi ešte v ten deň kontrolné vyšetrenie. Stále som dúfala,že o nič nejde a zbytočne som vyľakala seba i priateľku. Na onkológii ma však poslali na mamografiu, termovíziu. Nezabudnem na ten moment, keď mi lekár oznámil : „ Musíte byť silná, s takmer 100% pravdepodobnosťou ide o zhubný nádor, a to nie na jednom prsníku ale na oboch. My spravíme čo je v našich silách a zvyšok závisí od Vás, od Vašej vôle, od Vašej túžby byť zdravá.“

Čo teraz? Doma dve malé deti, 7 ročný syn a 4 ročná dcéra. Manžel v tom čase končil popri zamestnaní štúdium na vysokej škole. Chýbalo mu už len urobiť štátnice. Nech už to dopadne akokoľvek, rozhodla som sa, že až do štátnic neprezradím nikomu svoju diagnózu. Na nevyhnutnú operáciu pôjdem až po manželovej promócii. Viem, nebolo to rozumné rozhodnutie, veď šlo o to, aby sa liečba začala čo najskôr. Rozhodla som sa, a o chorobe som mlčala. Netušila som však, aké ťažké bude moje predsavzatie dodržať. Nevedela som, že týždne, dni a nakoniec aj minúty budú plné strachu z choroby, budúcnosti a plné pretvárky pred svojimi najbližšími. Moje myslenie sa upriamilo na práve prežívané dni, plány končili promóciou. Po nej bola tma, veľká neznáma, plná otáznikov. Nevedela som si predstaviť aký bude môj ďalší sexuálny život keďže mi hrozila amputácia prsníkov. A čo ak to nevyjde a zomriem ? Kto sa postará o naše malé deti? Zvládne to manžel? Dni sa vliekli. V deň po promócii som oznámila manželovi a rodičom, že som chorá. Do týždňa som bola v nemocnici. Po operácii nasledovalo ožarovanie, chemoterapia. Bojovala som zo všetkých síl. Mojim hnacím motorom boli deti , láska a podpora manžela. Svoj boj som vyhrala len vďaka im.

Prešlo dvadsať rokov. K prežitej traume som sa nerada vracala, čo i len v spomienkach. Nechcela som to už nikdy viac zažiť. Osud však pre mňa pripravil inú cestu. Znovu som ochorela – tentokrát išlo o zhubný kožný nádor. Poučená z predchádzajúcej choroby zdôverila som sa svojmu manželovi a už dospelým deťom. Stáli pri mne počas celej liečby a ja som opäť hlavne s ich pomocou svoj boj vyhrala.

Hovorí sa, že človek nikdy nemá hovoriť nikdy. Ja aj napriek tomu dúfam, že niečo podobné už nikdy nezažijem. Ak ale nebude iná cesta, neuzavriem sa pred ostatným svetom. Zdôverím sa svojim najbližším, lebo len oni mi budú vedieť pomôcť bojovať, prípadne ma v boji proti zákernej chorobe podporiť.


 



poviedky | stály odkaz

Komentáre

  1. ehm,
    nebola slečna (pani?) náhodou na prijímačkách na VŠMU? :)))
    publikované: 26.01.2012 11:45:28 | autor: Surrnerealna (e-mail, web, autorizovaný)
  2. Mashka
    bodaj by boli tvoje slový vyslyšané, ty, aj tvoj skvelý manžel a deti si zaslúžite len to najlepšie.... viem to, ako mladá sestrička som pracovala na podobnom oddelení, kde bolo na bežnom poriadku, že ledva sa utrápená žena prebrala z narkózy, tak jej chlap, ktorý pred bohom sľuboval, že v dobrom i v zlom, strkal na podpis žiadosť o rozvod... len výnimoční muži dokážu pri žene v takých chvíľach stáť... ste krásna rodina..:-)
    publikované: 27.01.2012 10:23:57 | autor: matahari (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014