Naša rodzina nie je Veliká: Ja, moja žena Julča, syn Janek, Cera Jozefa strýko Fera. Žijeme si pokojne v malej dedinke Dympurk (Suchohrad) pri Morave rjeke neďaleko Rakús. Poviem Vám ale né vzdycky je ten život taký pokojný. Tak Minulé leto. Prišeu k nám strýko Fera na rybačku. Aspoň na temu tak rozprávajú. Prvý deň sa mu nescelo Vstávat. Budzili sme ho už od stvrtej na né né. Tak sme ho nechali si odpľul. Druhý deň sa aj zebudiu, ale s postele sa mu nescelo. Tretí deň horko težko VSTA aj sa oblékeu, ale kým sa najedeu vyrichtovau, bolo už desať hodín Enem tak smutné skonštatovau, že pre ryby už nejdú. Na štvrtý deň sa nám podarilo ho konečnej vyrichtovat. Odešeu skoro ráno aj so svojím psom. Ako sa k temu psovi dostal? To je dlhé vyprávaní.
Raz Bol strýko Fera V. Bratislava vybavovat si dúchodek. Blúdil na po tych ulicách nemohel nájsť tú správnu. Bol už skoro večer, keď sa mu poščascilo DOSTAT sa k úradu, kde bolo treba Žiadosť Podať. Bolo už ale zavrite. Strýko nie je človjek, Kery by sa dal tak lachko odbit. Buchau na na bránu tak duho tak silno až mu otevreu Vrátnik, že pre čo sce. Keď mu strýko vysvjetliu Seck peripetje kry zažil v Bratislave ulútostilo sa mu strýko Žiadosť mu žebrají. A tak strýko po čase drina dúchodek poberať. Celu cestu domov si vyprávjal, aké mel ščescí, že sa mu to podarilo Podať predsaj. V Dympurku keď vystúpia s autobusy priplichtil sa k nemu malý pes. Asi ho nekery Bratislavák dovézeu na aute vyhodil. Strýko sa psa ulútostilo zebrel si ho dom. Keďže v desať deň mel ščescí tak ho aj "Ščescí" pomenovau.
Aby ste boli spolu uzrozumení čo a ako, strýko Fera má šesťdesiat roka, vlasov má na hlave málo akorat tolko co rozumu v hlave. Asi zato si aj Doteraz nijakú nenašeu.
No ale vracia sa k Tej rybačce. Strýko sa konečné vyrichtovau na desať štvrtý deň na "styrka". Nahodia prúty Čakal. V desať deň bolo celkom teplo, svietilo Sunce náš milý strýko po čase zaspau. Keď sa obudiu nélenže nemal prúty, hodzinky peňaženku ale ani psa nebolo. Vrácil sa celý skormúcený nemohel pochopiť ako sa to mohlo stat. U nich v Sološnica sa Vraj take vjeci nestávajú.Keď zapil smútok ISEL do šenku na "horon" kde v smúcení pokračovau. Na druhý deň ráno keď sme sa šetci obudili pes "Ščescí" bol na Dvory. Neviedzeli kde sme sa túlam, až keď nám tetka Jolana z Gajary rozprávala, že pre Videla ho pri jednej domje v Gajary. Strýko Bol zvjedavý u kého desať pes celý deň noc bol, tak sa tam vybrate. Osudová to bola jeho chyba. Pes sa mu tam zabjehel za sučkou kerú mjela Mariska. Tá ket na tie strýko vyvalilo pjekné ociska, nebyuo mu pomôcť. Do roka byua svadba.
A to je šecko o tem, jak strýc Fera svoje "ščescí" hledam.
Komentáre