Počas rekonštrukčných prác na Karolovom dvore objavili majitelia v nosnom múre jedného z domov kostru mačky. Nedalo mi to pokoja. Symbol mačky je predsa oddávna predmetom rôznych povier a mýtov. Čo viedlo staviteľov k zamurovaniu mačky? Bola to náhoda, alebo úmysel? Začala som pátrať na internete.
V staroveku najstaršiu zmienku o symbole mačky som objavila v literatúre o starom Egypte. Egypťania pochovávali do pyramíd spolu s faraónmi aj zvieratá, a to jednak ich obľúbené a tiež aj zvieratá, ktoré ich mali ochrániť. Náleziská zabalzamovaných mačacích tiel a mačacie amulety v hrobkách panovníkov (napríklad u faraóna Tutanchamóna, či Ramzesa ) sú dôkazom až kultového uctievania mačiek v Egypte.
V tom istom čase v Grécku a v Ríme dostali grécka bohyňa Artemis a rímska bohyňa Diana, patrónky plodnosti a pôrodu podobu mačky. Dôvodom bola skutočnosť, že mačky sa až dojímavo starajú o svoje mláďatá.
V Japonsku boli mačky dôležitou súčasťou náboženských obradov. Japonci verili, že mačka prináša ľuďom dlhý život a šťastie. Bola symbolom šťastných a bohatých ľudí. So zánikom starej japonskej kultúry o túto výsadu mačky v Japonsku prišli.
V budhizme boli mačky a hady prekliate, pretože ako jediné bytosti pri Budhovej smrti neplakali. Číňania mačku považujú za symbol chudoby, s čím sa spája aj zvyk Číňanov postaviť sochu mačky pred dom, aby odplašili chudobu. Zo starovekej Číny pochádza aj povera o čiernych mačkách prinášajúcich nešťastie. (zdroj Wikipédia „Mačka v dejinách „)
V období temného stredoveku inkvizícia vyhlásila mačku za posadnutú zlými duchmi a za spojenkyňu čarodejníc. Verilo sa, že 20ročná mačka sa premení na čarodejnicu a 100ročná čarodejnica zasa na mačku. Z toho dôvodu mačky upaľovali spolu s majiteľkami-čarodejnicami. Napriek tomu chudobní ľudia, ale aj šľachtici a duchovenstvo pripisovali v tomto období mačkám v ľudovej medicíne liečivé účinky. (zdroj Wikipédia „Mačka v dejinách „)
V druhej polovici 11.storočia bola postavená pevnosť Tower v Anglicku. Keďže sa jednalo o priestor určený na väznenie a popravy, podľa legendy stavbe predchádzalo záhadné obetovanie mačky, ktorá mala chrániť objekt pred strašidlami a prízrakmi. Kostra mačky bola v múre tohto objektu objavená v 19.storočí pri rekonštrukcii objektu, čím bola legenda o záhadnom obetovaní potvrdená. ( zdroj internet „Nevyriešené záhady sveta“ )
Podľa ďaľšej písomnej zmienky bola v 12. až 13.storočí v Nemecku vykonávaná tzv.stavebná obeť pri opravách už existujúcich kostolov, alebo pri stavbe nových kostolov. Dôvod takejto obete nie je známa, dá sa len pred-pokladať, že mala ochraňovať kostol pred zlými duchmi a inými silami. ( zdroj internet „MEDEA 2002 “ )
Podľa dávnej gréckej legendy mali mačky schopnosť ovládnuť mŕtvolu a zmeniť ju na upíra. Táto legenda opäť ožila v rannom novoveku v 16. storočí. Mačky podľa tejto legendy mali cicať krv zo svojich obetí a vstreknúť ju do čerstvých mŕtvol, ktoré boli po ich vzkriesení ich majetkom. Tieto potom využívali na diabolské skutky. Mýtus o spojení medzi mačkami a upírmi zanikol až začiatkom 19.storočia. (zdroj Wikipédia „ Mačka v dejinách „ )
Čo viedlo staviteľov na Karolovom dvore k zamurovaniu mačky do nosného múru ? Mala táto obeť priniesť pôvodným obyvateľom dlhý život a šťastie, alebo mala kladne ovplyvniť plodnosť žien na majeri? Možno už vtedy bola známa povesť o Bielej pani blúdiacej po okolí majera, a zamurovaná mačka mala obyvateľov majera pred ňou, respektíve pred inými strašidlami ochrániť. Prítomnosť zamurovanej mačky môže mať súvis aj s kováčskou dielňou, ktorá v predmetnom objekte bola, keďže v 16. a 17.storočí usadzovali uhorskí feduáli na svojich pozemkoch rómske rodiny kováčov a súčasne hudobníkov. (Mačka je pre rómov symbolom slobody, ale aj plodnosti )
Nech už to bolo akokoľvek, nezostáva nám nič iné len veriť, že úmysel vtedajších staviteľov bol čestný. Keďže sa nezachovala žiadna písomná zmienka, ani ústne podaná povesť, nájdená kostra mačky zamurovanej v nosnom múre majera zostáva aj naďalej nevyriešenou záhadou Karolovho dvora.
Komentáre